Ja som bola dlho v živote Yes woman. Nerada som používala slovo NIE. Na všetky životné výzvy som hovorila yes. Na všetky nápady, moje aj okolia. Keď mi už niekto ako kamarát nevyhovoval, aj tak som hovorila yes, lebo som si myslela, že to tak má byť. Aj keď niektoré vzťahy expirovali, ja som ich sýtila ďalej.
Vyhýbala som sa slovu NIE pri deťoch. S prvým synom som to robila tak, že čo sa dalo som mu dovolila a všelijako som ho korigovala. Viem že hovoriť NIE sa ani neodporúča podľa mnohých výchovných princípov. Synovi sa nám podarilo celkom dať hranice a podľa mňa sme ho celkom dobre usmerňovali, ale mohli sme mu toho ako dieťatu fakt veľa splniť. Čím je väčší tým menej sa jeho požiadavky dajú splniť a keďže máme aj druhé dieťa, proste prišlo aj na slovo NIE.
Teraz chcel môj malý chytať hrniec, keď som ho mala na rukách a niečo dokončovala. A uvedomila som si, že u prvého syna by som sa snažila niečo vymyslieť aby ho zľahka a bezpečne mohol chytiť aj teplý, v rukavici alebo tak. A sama som sa čudovala, keď som mu teraz proste povedala že to nemôžeme a držala som ho od hrnca ďalej, aj keď naťahoval ručičky. A vôbec som sa necítila zle pri tom nie.
Ako dieťa som počúvala NIE tak strašne často, že som podľa mňa upadla do apatie a bezmoci. Moji rodičia boli veľmi dôslední a veľmi sa snažili ma dobre vychovať. Proste až príliš a neuvedomili si, že tým zabíjajú niečo vo mne. Ale teda téma bezmoci je u mňa daná aj minulými životmi, čiže nemôžem to hádzať len na rodičov.
Teraz sa zrejme pomaly uzdravujem z tej bezmoci. Keď už viem použiť slovo nie aj k deťom, hoci ja ako malá som ho počúvala príliš často. Akoby tá moja časť, ktorá si zakázala používať slovo NIE, lebo jej veľmi ubližovalo, sa posunula a už si ho môže občas a s mierou dovoliť.
Tiež niektoré kamarátstva sa mi rozpadli z môjho popudu. Proste som ich prestala ďalej sýtiť. Hoci to bolo pre mňa trochu neprirodzené, nechala som ich tak. A musím povedať, že potom sa vždy objavia ďalší ľudia, ktorí sú viac na mojej vlnovej dĺžke. Aj keď niekedy mi príde smutno, že sa nejaké kamarátstvo rozpadlo.
Milovanie a intímny život sú arénou, kde si tiež môžeme trénovať prijatie rôznych časti nášho ja, ktoré sme vytesnili. Aj preto niekoho lákajú rôzne roly, dominantná ci submisívna. Väčšinou tá opačná, akú hrá v živote. Pri milovaní môžeme byť blázniví oproti serióznosti, môžeme byť tradiční, keď sme v živote novátorskí, a tak ďalej. Je to skvelý priestor, v ktorom sa môžeme naučiť vyvažovať rôzne časti našej osobnosti.
Ja som svoju tendenciu Yeswoman v intímnom živote vždy vyvažovala odmietaním. Nemala som problém poslať chlapov do kelu, ani ich nápady, ani som sa nikdy nebála, že ak nesplním to či ono, že ma muž opustí. A musím povedať, že som aj odmietla niektoré nápady môjho muža a že to spätne trochu ľutujem, lebo ho to možno ranilo a možno to mohla byť sranda. Tak verím, že budem v budúcnosti otvorenejšia.
Život je podľa mňa hra. Skladáme rôzne časti nášho ja a snažíme sa ich vyrovnať tak, aby tvorili harmonický celok. Ako v mandale. Alebo peknom obraze. A to čo si vedome nedovolíme sa nám často preklopí do sexuálneho života. Čo môže byť dobre, aj zle. Záleží od uhla pohľadu.
Akú časť vášho ja si dovoľujete prežívať?